Porcelain Doll

Je horúce leto,no dvaja uletený a hlavne zamilovaný pobehujú  v meste.Ona má dlhé špinavoblond vlasy ktorými sa letmo zahráva teplý vietor,on vlastní dredy,ktoré mu občas  odstávajú.Nevadí im nič a nikto...majú svôj svet...krajší,ideálnejšía hlavne  vybudovaný z čistej,úprimnej,nepoškvrnenej  lásky. Žiaria šťastím.

Leto ubehlo rýchlo,ani sa nezdalo.Sedia v parku,je ticho...občas ich vyruší  len popadávajúce lístie.Medzitým sa jej rodičia rozviedli a ona sa nasťahovala k nemu....plánujú spoločnú budúcnosť. Nákupy už majú za sebou.Tak sedia spokojný,zaláskovaný na prázdnej lavičke....ona sa zahráva so svojimi vlasmi,ktoré sa kúpu v teplých lúčoch slnka.

Sedí na cintoríne,zahalená do svojích myšlienok.Chodí sem vždy,keď potrebuje byť sama,no momentálne čaká na neho.Prekvapí ju ružou a pusou na líce.Obloha nabrala sivú farbu,lístie už popadalo.Temná romantika ako stvorená  . Posedáva na hrobe,on oproti nej na lavičke.Vtipkuje,že na tomto mieste chce mať svôj hrob. Ona ho buchne po chrbte a  vzápätí mu  dáva mu letmý bozk.

Prvá hádka...má oči plné smútku a neporozumenia.Na parketách ležia zbytky večere a rozbitá váza.Nevadí jej to.Teraz je to posledné,čo ju dokáže vyrušiť.Sadne si na zem a zapáli cigaretu.On si berie bundu a klúče od auta....zabuchne dverami....už počuť len  kroky dole schodami.Jej  padajú kvapky slz na zašpinenú podlahu.Prvé odvtedy,čo sú spolu.Pomaly sa dvíha zo zeme...dvíha aj kyticu a dá ju do novej vázy...uvarí kávu a sadne na balkón.Je zima...popadávajú prvé vločky snehu....V noci spí nepokojne.Čaká na jeho návrat....
Budí ju vyzváňajúci telefón.Volá len kamarátka.Ešte nieje doma...hlavou jej behajú všeliaké myšlienky....
Počuje tiché vyzváňanie,ako keby z iného sveta.Je to zvonenie,na ktorom sa tolko namiali.Dvíha...opatrne ako keby to robila poslednýkrát.

Sedí na tom istom mieste.Na hrobe oproti lavičky.Úsmev sa jej stratil v tej večnej temnote...už niet úniku...,necíti nič....nič len smútok...obviňuje sa....keby sa vtedy nepohádali,keby ho nenechala odísť...keby....bolo by všetko iné....sedeli by tu spolu a smiali by sa.Pozerá doprázdna a nakoniec zaprie pohlad na lavičku.Kde kedysi sedel on....presne si pamätá ten moment keď tu spolu posedávali.Keď ju privítal ružou.Pohladí ju jemný vietor po líci a vlasoch....utiera jej slzy...ani netuší,že on sedí oproti..oproti na tej lavičke kde vždy.Nevidí ho...je tak blízko a zároveň ďaleko.

<a href="http://gothicpictures.org">
<img src="http://gothicpictures.org/components/com_datsogallery/img_originals/flover2.jpg" border="0"></a>