Je už týždeň po všetkom....sedí v starom kresle a v ruke drží velikánsky kuchyňský nôž...neplače.....má tvár ako z kameňa...neprítomný výraz...všade je tma...len obrovský žltý mesiac osvetluje izbu...blýska sa.....premýšla,že ako neskutočne ho milovala...že ako sa to celé mohlo udiať....prečo ju opustil kvôli inej...a že prečo to dievča rozbilo ich vzťah...
Na bielu nočnú košelu si berie len dlhý čierny kabát....vypadá ako anjel zrodený z nekonečných temnôt....darmo....najhlbšia nenávisť je tá,v ktorej sa skrýva láska...nebýva ďaleko...
Prejde dobre poznanou cestou....dlhé modročierné vlasy jej strapatí vietor....asi bude pršať....
Z vrecka vytiahne klúč...vie,že nieje doma len ona....pomaly,ale isto otvára dvere....celá sa klepe...ale je odhodlaná ako ešte nikdy...
V kúpelni svietí svetlo...byt už dobre pozná,nepotrebuje zapáliť svetlo...potajomky sa približuje ku dverám...otvorí ich...vkročí....ešte vidí jej vystrašený výraz tváre...leží vo vani a kričí po nej,že čo tu hladá,a že prečo ešte stále nevrátila klúče...kričí,že ho už vlastní ona...
rubínová krv zafarbuje vodu...ešte chvílu stojí nad jej bezvládnym telom s nožom v ruke....preboha čo to spravila.....
Pomalými,ale istými krokmi opustí byt...celé ruky má od krvi... ešte stále v nej drží nôž....vychádza na ulicu....spustí sa dážď...cíti,že už ďalej neudrží to more v očiach...
Kvapky úprimných slz zmývajú nechtiac aj tie najväčšie hriechy...stekajú spolu s upokojujúcim dažďom....
Dážď
08.08.2007 22:37:02
Je už týždeň po všetkom....sedí v starom kresle a v ruke drží velikánsky kuchyňský nôž...neplače.....má tvár ako z kameňa...
Komentáre
nemozem ine
Co sa da na tomto pochvalit. Zvratena predstavivost?
co sa da na tom pochvalit??
zvlastne
.
.